HOLOKAUST![]()
![]()
Holokaust, hebrejsky „šoa“ (zničenie, záhuba), bola nemeckým štátom systematicky riadená a plánovaná perzekúcia a genocída európskych Židov od 30. rokov 20. storočia do konca 2. svetovej vojny.![]()
![]()
Nacisti, ktorí sa v Nemecku dostali k moci v januári 1933, verili, že Nemci patria k nadradenej rase. Naopak, Židia boli podľa nich rasou podriadenou, ktorá ohrozuje nemeckú rasovú čistotu a jej budúci vývoj. Na základe toho nemecké úrady postupne pristúpili k odoberaniu židovského majetku, práv i slobôd. 👥![]()
![]()
Všetky kroky, ktoré nacisti voči Židom od začiatku podnikali, mali garantovať židovské vylúčenie z nemeckého hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho života. Po nemeckej invázii a okupácii Poľska v roku 1939 boli na tomto území vytvorené getá, do ktorých boli deportovaní Židia z Nemecka a Nemcami okupovaných štátov. Finálnym cieľom židovskej segregácie od zvyšku spoločnosti bola ich postupná likvidácia.![]()
![]()
Protižidovská vyhladzovacia politika vygradovala po nemeckom vpáde do Sovietskeho zväzu v roku 1941. Keďže tzv. Einsatzgruppen - špeciálne oddiely sprevádzajúce nemeckú armádu na východe a vraždiace množstvo civilistov - mali zo svojho konania psychickú ujmu, pristúpilo sa k novému riešeniu.![]()
![]()
Označenie „konečné riešenie židovskej otázky“ znamenalo hrôzu, ktorá začala v roku 1942 a ktorej padlo za obeť približne 6 miliónov Židov. Obeťou sa však stalo aj ďalších 11 miliónov ľudí rôznych etník, predovšetkým Poliakov, Rómov či Srbov, obyvateľov Sovietskeho zväzu, ale aj príslušníkov sexuálnych menšín. Vyhladzovanie populácie zahŕňalo využívanie plynových komôr, vyhladovanie, nútené práce či masové popravy zastrelením a obesením. Všetky aktivity boli realizované v tzv. vyhladzovacích táboroch. Jeden z najznámejších, Osvienčim, bol sovietskymi jednotkami oslobodený práve dnes, 27. januára v roku 1945. Od roku 2005 je tento dátum Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu a slúži ako pripomienka nielen miliónov obetí nemeckého holokaustu, ale aj ďalších genocíd, kde ľudia umierali a stále umierajú len kvôli svojej náboženskej, etnickej či inej príslušnosti. 🔍![]()
![]()
#KPKE #VedieťViac #PojemTýždňa
Vedeli ste, že…![]()
![]()
…v tento deň pred 78 rokmi vydal Adolf Hitler nemeckým vojskám rozkaz, aby udržali mesto Stalingrad za každú cenu❓![]()
![]()
Bitka o Stalingrad trvala skoro pol roka, predstavovala dôležitú súčasť operácie Barbarossa, ktorá zásadne narušila prvotný pakt Ribbentrop-Molotov a postavila proti sebe Nemeckú ríšu a Sovietsky zväz. Predovšetkým však bola kritickým bodom, ktorý mal rozhodnúť o vývoji druhej svetovej vojny a budúcnosti sveta. Víťazstvo v Stalingrade bolo pre zväz počiatkom oslobodzovania strateného územia a viedlo k vztýčeniu sovietskej vlajky nad Reichstagom v roku 1945. ![]()
![]()
Samotnú bitku o mesto na rieke Volga možno definovať ako jednu z najkrvavejších etáp druhej svetovej vojny, ktorá si vyžiadala približne dva milióny obetí na oboch stranách. Nemecká ofenzíva začala v auguste 1942, no nepodarilo sa jej obsadiť Stalingrad úplne – vízia rýchleho postupu sa zmenila na mrazivú agóniu. Boje prebiehali o každú ulicu či domy, ktoré po intenzívnom bombardovaní ešte stáli. Po sovietskej operácii Uran ostala 6. nemecká armáda v meste uväznená. Obkľúčené vojská Osi pozostávali z približne 265-tisíc vojakov rôznych národností. Aby zásobovanie bolo postačujúce, nemeckej Luftwaffe by musela zhodiť približne 700 ton zásob, v priemere však išlo o 85 ton za deň. Nemecká armáda, ktorá nikdy nemala opustiť Stalingrad, sa na prelome rokov stala rukojemníkom vodcu, ktorý potreboval, slovami maršala Žukova „prinútiť (armádu), aby bojovala čo najdlhšie a zadržala sily Sovietskeho zväzu” aj za cenu oslabenia kapacít na západnom fronte. ♟![]()
![]()
7. januára 1943 sovietska strana oznámila podmienky kapitulácie. Generál Paulus požiadal o povolenie vzdať sa, Hitler žiadosť okamžite odmietol. Hlad pokračoval, munícia sa míňala, o dva týždne prišla opätovná ponuka kapitulácie. 24. januára posiela vodca ríše 6. armáde list, v ktorom píše, že by si svoju úlohu mala naplniť „do posledného vojaka a do poslednej guľky.” 30. januára, na 10. výročie Hitlerovho vzostupu k moci, mu Paulus oznamuje, že jeho vojaci sa pred koncom dňa pravdepodobne zrútia. O chvíľu je povýšený na poľného maršala. Odkaz je jasný: žiaden vysoký dôstojník v histórii ešte nekapituloval, buď boj do posledného muža alebo samovražda. Paulus údajne svojim generálom povedal: „Nemám v úmysle sa zastreliť pre tohto desiatnika.“ Nasledujúci deň sa vzdáva. 2. februára kapituluje aj zvyšok 6. armády, len 5% z nich prežije zajatie. Počas vypočúvania Sovietmi Paulus tvrdil, že sa nevzdal, vraj ho útok prekvapil. Hitler zúril, z oboch svetových strán sa priblížil pocit prehry. 🙅![]()
![]()
#KPKE #VedieťViac #VedeliSteŽe
INAUGURÁCIA PREZIDENTA SPOJENÝCH ŠTÁTOV AMERICKÝCH![]()
![]()
V rámci rubriky #PojemTýždňa sa pozrieme na proces inaugurácie prezidenta USA, ktorá sa dnes koná po 59-ty krát. Joe Biden ako 46. prezident Spojených štátov amerických započne svoje funkčné obdobie po boku viceprezidentky Kamaly Harris. 🇺🇸![]()
![]()
Inaugurácia sa nekonala vždy 20. januára. Ústava pôvodne hovorila až o 4. marci, a to kvôli dlhému obdobiu, kým sa hlasy z celej krajiny dostali do hlavného mesta. Technologický pokrok počítanie hlasov uľahčil a 20. dodatok ústavy priniesol podobu inaugurácie ako ju poznáme dnes.![]()
![]()
Aj keď nejde o ústavnú požiadavku, prezidenti a viceprezidenti skladajú prísahu do rúk najvyššieho sudcu. Od roku 1789 sa inaugurácie zúčastnilo 15 najvyšších sudcov, niekoľkým z nich skladali prísahu aj deviati viceprezidenti, ktorí do prezidentského úradu nastúpili po smrti alebo rezignácii originálne zvoleného prezidenta. V priebehu rokov vznikli rôzne tradície, ktoré z inaugurácie spravili celodenné podujatie. 🥳![]()
![]()
Po zložení prísahy nasleduje prejav nového prezidenta, v rámci ktorého ponúkne národu svoju víziu smerovania Štátov. Od roku 1933 sa vždy v ráno inauguračného dňa koná bohoslužba, na ktorej sa zúčastňuje aj nový prezident. Oficiálny harmonogram udalosti dopĺňa aj inauguračný obed a ples. Predchádza im však verejná prehliadka, ktorá sa nekonala len dvakrát v histórii – v roku 1945, počas vrcholiacej druhej svetovej vojny, kedy bola štvrtá inaugurácia F. D. Roosevelta realizovaná bez slávností kvôli nedostatku benzínu a reziva. Druhýkrát sa tak stalo o 40 rokov neskôr počas druhej inaugurácie R. Reagana kvôli veľmi nízkym teplotám. 🌡![]()
![]()
Tento rok bude v podobne skromnom duchu. V minulosti bolo pre verejnosť dostupných približne 200-tisíc lístkov, dnes kvôli pandemickej situácii hovoríme o tisícke. Slávnosti sa nezúčastní ani aktuálny prezident D. Trump, ktorý tak avizoval na svojom Twitter účte predtým než mu ho zrušili. Inaugurácia prezidenta USA sa uskutoční v prítomnosti mimoriadnych politických, zdravotných a hospodárskych výziev – od pandémie, cez odmietnutie výsledkov volieb a útok na Kapitol, až po druhý pokus o impeachment odchádzajúceho prezidenta.![]()
![]()
#KPKE #VedieťViac
Jedným z našich bývalých študentov je aj politický redaktor a vedúci domáceho spravodajstva v SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., absolvent z roku 2018, Mgr. Gabriel Gabi Koscelanský, PhD. Prečo sa oplatí študovať práve na KPKE? Dočítaš sa v jeho slovách nižšie. 👇![]()
![]()
„Štúdium na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach poskytne záujemcom všeobecný prehľad o celospoločenských témach a oblastiach, poznatky naprieč rôznymi odbormi, s ktorými politológia úzko súvisí ako sú medzinárodné vzťahy, verejná správa, politický marketing, masmediálna komunikácia, ľudské práva, sociológia či filozofia. V neposlednom rade naučí študenta kriticky myslieť a kriticky vyhodnocovať informácie, čo je v dnešnej dobe šírenia dezinformácií a hoaxov veľmi dôležitá schopnosť.![]()
![]()
Pridanou hodnotou, ktorú ponúka KPKE, je množstvo zaujímavých stáží na rôznych štátnych inštitúciách na Slovensku i v zahraničí, výmenné študijné pobyty a stáže na univerzitách v ostatných štátoch, diskusie s ľuďmi, ktorí na dennej báze riadia chod nášho štátu, či možnosť zapojiť sa do organizovania celospoločenských podujatí. Skrz ne študent získa cenné skúsenosti a kontakty, ktoré mu bezpochyby pomôžu pri ďalšom kariérnom raste.![]()
![]()
Pri spolupodieľaní sa na organizovaní vedeckých konferencií som sa naučil tímovej práci a organizácii, ktorú dnes využívam ako vedúci domáceho spravodajstva v tlačovej agentúre SITA. Odborná stáž na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a na veľvyslanectve v Ľubľane ma zasa zdokonalila v cudzom jazyku a spôsobe komunikácie, ktoré sú taktiež nevyhnutné pri mojej práci.![]()
![]()
Z vlastnej skúsenosti teda viem, že to všetko sú dôležité veci pri hľadaní práce, ktorá človeka napĺňa. A práve štúdium politológie v Košiciach mi poskytlo skvelé vzdelanie a pripravilo cestu k získaniu pozície, ktorú momentálne mám.“ 🤝![]()
![]()
#KPKE #VedieťViac #AlumniKPKE
Čo robiť, kým začne semester? 🤔![]()
![]()
Pokiaľ túžiš získavať nové vedomosti aj počas skúškového obdobia a máš už všetky skúšky za sebou, dávame ti do pozornosti možnosť absolvovania zimnej školy Delightful Istanbul, ktorú organizuje İstanbul Aydın Üniversitesi v Turecku. #VedieťViac môžeš z bezpečia domova od 25. januára do 5. februára.![]()
![]()
Pre bližšie informácie klikaj 👉 www.delightful.istanbul